Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu vodorovná
Oficiálna stránka obce Vyškovce nad Ipľom

História obce

Z kroniky obce:

Z enciklopédie pod názvom „Župy a mestá Maďarska“ (ktorá bola vypožičaná z levického múzea, ako i z kroniky miestneho rímsko-katolíckeho farského úradu sme dostali nasledovné údaje:
Vyškovce - maďarská obec vedľa Ipľa. Starodávne osídlené miesto, čo dosvedčujú v chotári obce vykopané nástroje z kamennej doby, nádoby a iné ľudské stopy.

Pôvod pomenovania obce
S pôvodom pomenovania obce sa stretávame v roku 1156 a ďalej v roku 1234 v tom dokumente, v ktorom majstra Viski Jakuba poslali do Kamenice na preskúmanie pohraničného sporu arcibiskupa. Na pôvod slova „Visc“ sú rozličné názory. Dr. Jankovics Vojtech univerzitný profesor to odvodzuje z latinského slova „Viscera“ (Viscera – stredisko). V dobe cisára Markusa Aurériusa (rímsky cisár) na vrchole dnešného Mahéra táborila VIII. armáda z Panónie. Toto potvrdzujú aj tam prevedené vykopávky. Táto vyvýšenina vedľa rieky Ipeľ, bola veľmi dobrým a vhodným táboriskom. Odtiaľ sa dalo pozorovať údolia troch riek. Rieky Ipeľ, Štiavnička a Krupinica. Toto miesto bolo teda strediskom veľkého okolia „viscerou“.
O pomenovanie obce je aj jeden iný názor, že pochádza z praslovanského slova „Vyše“.
V roku 1256 syn Machúrky, Peter Viski, hontiansky kastelán, zamenil svoje zeme na štyry pluhy v dedine za iný majetok. V roku 1296 kráľ Ondrej III tento majetok daroval synovi Čáka, Jánovi, a toto darovanie potvrdil v roku 1303 aj kráľ Václav. V XIV. storočí Visc už mohla byť dôležitou obcou, čo vykazuje aj záznam pápežského výberčieho desiatkára.

O dejinách hradu
Hrad obce Vyškovce mohol byť postavený v rokoch 1303 – 1312, ktorého kráľ Karol v roku 1312 po bitke pri Rozgonyi obliehal, ale s malým úspechom. Tento hrad v neskorších dobách hral malú rolu, lebo dokumenty o ňom veľmi málo naznačili. V roku 1347 majetok získala ako veno Alžbeta, manželka pokladníka Kónya Mikuláša z roku Kacsicsovského, dcéra Harsendorfer Wolfinga.
V novšej dobe tu získali majetok princovia rodiny Koháryovcov, potom gróf Forgách a rodina grófa Eszterházyho. Naposledy tu mali väčší majetok dedičia grófa Braunera.

Pozostatky avarského kmeňa
Neskôr, keď avarské kmene vytlačili rimanov, na mieste zrúcaniny hradu vystavali valy. Mimo avarských valov sa v susednej obce Bíňa (okolie Vyškoviec) zachovali najlepšie stopy avarov. Avari tu postavili aj jedno hradisko, ktoré pod názvom malé hradisko neporušene stojí aj dnes.

Kaštiele
V dedine nájdeme dva kaštiele. Staršieho postavili Koháriovci a novšieho gróf Eszterházy Ján. Obidva kaštiele sa stali majetkom dedičov Braunera. V roku 1753 tu mávala župa valné zhromaždenia.
V chotári Vyškoviec sú majery pod názvom Malé mesto (Kisváros), Strážny vrch (Őrhegy), Nový majer (Újmajor).
Rákóczi František 1. septembra 1705 viedol svoju armádu cez obec Tupá a Vyškovce do Balažských Ďarmot.
Dnešná škola bola postavená v roku 1901 podľa plánu stavebného majstra Nislera Juraja. Stavebné náklady spolu s hodnotou pozemku činili 12000 korún. Stará škola stála vedľa budovy dnešného Miestneho národného výboru.

Dejiny kostola
Kostol bol postavený v roku 1798 a to čiastočne z nákladov cirkvi a čiastočne z nákladov zemepánov a to grófa Forgácha a grófa Eszterházyho. Veža je už zo staršej doby. Bola vystavená v r. 1811. Starý kostol stál na mieste terajšieho, ktorého základy môžeme vidieť aj teraz. Aj cintorín bol okolo kostola.

Povodne
Obec Vyškovce neleží na obzvlášť šťastnej polohe a preto veľa vytrpela od povodne. Povodeň bola veľkého rozsahu na jar v roku 1881 a v lete v roku 1898. V roku 1881 sa veľa domov zrútilo. Hontianska župa, aby pomohla chudobným ľuďom, ktorí stratili svoj domov, odkúpila väčšie plochy zeme od obce vedľa terajšieho kostola, na ktorej ploche postavili asi 40 nových domov (Malé Vyškovce alebo Nové Vyškovce). Pozemky týchto domov pozemnoknižne sú zavedené na meno župy. Po vybudovaní železničného mostu pri Šahách už väčšie povodne obec nepociťovala.

Požiare
V roku 1883 od domu krčmára Mekcha až po mlyn (po rieku Ipeľ) zhorelo v obci asi 30 domov. Menšie požiare mimo tohto sa stali ešte aj viac krát. V lete v roku 1893 zhorel dom Gálla Františeka a mimo toho ešte 5 – 6 domov.

Ľad
V roku 1796 obrovské krupobitie spoustošil chotár obce Vyškovce. Živelná pohroma sa stala 26. júla večer medzi 7 – 8 hodinou. Ľadu bolo vidieť ešte aj na druhý deň ráno.

Rieky hontianskej župy
Všetky rieky hontianskej župy patria do úvodia Dunaja. Väčšiu časť riek do Dunaja odvádzajú rieky Hron a Ipeľ. Len z juhovýchodnej časti župy sa vlievajú niektoré menšie potoky priamo do Dunaja. Hron, ktorého takmer len ústie je na území hontianskej župy, zberá všetky vody zo severozápadnej časti župy. Hodrušský potok v richňavskej doline a na území doliny Pukaneckého kraja ako i 17 km dlhá panva Jozefa II. prinášajú len veľmi malé množstvo vody. Na územie župy najviac vody dodáva potok Sikenica, ktorá od obce Kőpatak tečie smerom na juh a pri Bátovciach sa zväčšuje s potokom Almáska a pri obci Páld sa vlieva do Hrona.

Tok rieky Ipeľ
Rieka Ipeľ sa v chotári obce Kóvár vlieva na územie župy. Po Kubáňovo, po našu susednú obec tečie v západnom smere a lenivo sa krúti do prava – do ľava. Od Kubáňova po Ipeľský Sokolec tečie južným smerom a medzi Chlabou a Szobom skoro v podobe pravého uhla sa vlieva do Dunaja. Dunaj a Ipeľ zberajú, a to najmä v severnej časti župy, vody veľa potokov. Z pravej strany sú najväčšie potoky Krupinica a Štiavnička. Potok Krupina vzrastá vodami potokov Litava a Varbók. Potok Krupinica pri Šahách a potom Štiavnička zasa po spájaním sa s potokmi Veperec a Nádaš sa medzi Vyškovcami a Hrkovcami vlievajú do Ipľa. Významnejším potokom nad Kubáňovom je Búrsky potok a pod Ipeľským Sokolcom potok Egereš. Voda rieky Ipeľ veľmi pomaly tečie cez územie našej župy, lebo kým na okolí prameňa má na každom kilometri 20 metrový spád, tu má len 0,3 – 0,4 metrový spád. Toto je príčinou toho, že pri menšom vzraste vody vo veľkých zákrutách voda skoro postojí a keď je povodeň, vystúpi z koryta a zaleje veľké plochy. Na základe tohto, voda Ipľa vyživuje močariny vedľa Ipľa ako napríklad v našej obci Malý Háj (Kisberek) a Sihotová lúka (Szigetrét). Ulice našej obce, dvory, najmä v čase jarnej povodne, boli celé týždne zaliaté vodou. Na druhý beh rieky, na železničnú stanicu, sa ľudia mohli dostať len člnom. Táto strašná situácia prestala byť od roku 1941, keď bola vyhotovená ochranná hrádza, ktorá už bola dávno naplánovaná.

Obyvateľstvo
Z dejinnej knihy pod názvom „Župy a obyvateľstvo Maďarska“ v odstavci pod názvom „Ľudia hontianskej župy“ nájdeme nasledovné údaje:
Maďari hontianskej župy z hľadiska národopisného a jednako jazykového patria pravopočiatočným Poľovcom (Palóc). Na pôvod Poľovcov sú hontianskí maďari hrdí a že pochádzajú od hunov, z pokolenia na pokolenie zanechávajú ako dedičstvo a nechajú sa menovať huntyi. Maďari tejto župy vykazujú pekný stupeň vývoja mravnosti a duševného života. Vo všeobecnosti sú strednej postavy, plecnatý, svalnatý, pracovitý a bystrý národ. Ženy sú plnoštíhle, muži rovnej, vojenskej postavy, avšak prejavujú aj určitú hrdosť, sebavedomie. Vlasy majú gaštanové, zriedka čierne alebo svetlé. Muži vo všeobecnosti podľa týchto údajov asi do roku 1920 mali fúzi (dnes už len staršie ročníky). V chovaní sú mravní, zákona uctiaci a poctiví. Sú tichej a mieromilovnej povahy. V prípade vzdorovania, provokácie sú svojhlaví, silne odporujúci a rýchlo nazlostení.

Stavba
Ohľadom stavieb tunajší Maďari vykazujú vkus stavebníctva maďarského horného vidieka a s malou výnimkou sme doteraz mohli konštatovať aj vkus slovenský. Dnes obyvatelia obce pri dolnom toku Ipľa zo surovej a z pálenej tehly stavajú pekné moderné trojizbové byty. Menej však už okrašľujú brány a ploty. Malé domy so slamenou strechou už zmizli a miesto nich obyvatelia stavajú priestranné domy s veľkými oknami. Táto možnosť stavania je od roku 1948. Obyvatelia obce výdavky na stavbu hradia zo získaných doplatkov z Jednotného roľníckeho družstva. Dve okná domov sú stavané na ulicu a jedno okno do dvora. Studne na váhy a kolesá sú vymenené na pumpy, ba najnovšie byty sú vybavené s vodovodmi.

Šatstvo – kroje
Naše šatstvo sa od seba líši vo výzdobe a v strihu. U nášho obyvateľstva u jednotlivých rodín nachádzame zvláštne kusy odevu, ktoré boli ľudovým krojom našich predkov. Takýto kus odevu je napríklad vesna, halena, kožúšok, nohavice do čižiem vyzdobené šnurovanými motívami a už menej moderné šatky mladých žien. Dnes naše obyvateľstvo svoje hlavné šatstvo buď kupuje, alebo si dá ušiť u krajčíra. Dnes už nenájdeme doma vyrobené vrchné šatstvo. Výroba slamených klobúkov je už celkom neznáma.

Ľudové zvyky
Ľudové zvyky sa prenášajú z pokolenia na pokolenie ako dedičstvo, ktoré je už v iných krajoch zapomenuté, v hontianskej župe sa nachádzajú ešte v bohatej variácii. Napríklad priadky a drápačky peria sa neprevádzajú v takom veľkom merítku, ako pred niekoľkými rokmi.

Ľudové básnictvo
Maďari Ipeľského údolia majú obzvlášť náklonnosť na básnictvo a sú spevavej povahy. Na dedinách hojne rastie spev a zaujímavé prípady rýchlo ospevujú.

Ľudové porekadlá
Ľudové porekadlo spojené s našou obcou: „Chitil ho, ako rybára z Vyškoviec blato Ipľa“. Pôvod z tohto porekadla: Voda Ipľa je veľmi bahnatá. Jeden rybár z Vyškoviec, keď vyťahoval svoju sieť, spadol do bahna Ipľa a utopil sa.

Nárečie
My vedľa Ipľa, teda aj obyvateľstvo našej obce patrí do nárečia Poľovcov. Nárečie Poľovcov charakterizuje mäkkosť a spevavé prispôsobovanie hlások.

 


 

webygroup

dnes je: 12.12.2017

meniny má: Otília


1410764

Úvodná stránka